Telo sa vrátilo do domu na pár hodín, pokým bol chrám zatvorený … len som čakal na to aby som sa vrátil a bol som priťahovaný ako magnet … ak chrám nebol otvorený, tak som cítil, že mi telo horelo a pokožka bola podráždená … skričal by som na strážnika, na toho chudáka … bol som dobrovoľníkom, tak ma tolerovali … nedokázal som zniesť ten zvuk, ked vložil kľúč a otvoril, kým nastal ten zvuk … náhlil som sa k jeho Jeeva Samadhi. Pretože jeho frekvencia bola väčšia než moja vôľa, frekvencia v mojom systéme. Doslova ako keď trpí ryba, ktorá je von z vody aby sa dostala znova do vody – takto by som sa trápil, aby som sa znova dostal do tohoto samadhi.

Po niekoľko dní som nevidel moju matku … pýtali by sa ma kde som bol … nechcel som čakať a odpovedať im … šiel by som tak neskoro ako sa dalo a prichádzal tak skoro ako sa dalo. Bolo to doslova ako moja duša je tam a lapá po dychu a čaká na dych.

Fyzická prítomnosť je extrémne blažená, extrémne nebezpečná ak máte iné priority; prehĺta, vo vašom tele nie je doslova nikto iný. Za tých 9 ½ mesiacov si nepamätám nič iné než jeho.

~Avatár, Jeho Božská Svätosť Paramahamsa Nithyananda – z poznámok urobených počas dnešného satsangu naživo 5.10. 2018.