Výnimočnosť a dôležitosť vzťahu gurua a žiaka mi bola ukázaná počas môjho pobytu v USA, a to pri návšteve Nithyananda chrámu v Seattly celý čas, čo som bol v USA, mi vnútorný hlas našepkával, že tam mám ísť. Bol to hlas gurua, Swamijiho, ktorý ma tam navádzal a nakoniec aj ukázal ako môže byť vytvorený krásny a silný priestor jednoty chrámom, Adheenamom, kde pôsobia deities – sochy s nezávislou inteligenciou, do ktorých je vdýchnutý život. Bol to silný zážitok výnimočnosti a čistoty aj samotného vzduchu, kedy už v lobby chrámu bolo cítiť, že to nie je to isté, čo bol pred dvermi vonku. V tomto momente už aj môj racionálny a pragmatický rozum pochopil, že aj sochy môžu byť živé a že miesto chrámu či Adheenamu sa stáva priestorom, kde priestor lásky a jednoty je samozrejmosťou.