Moje vnútorné prebudenie
Volám sa Karin a moja prvá cesta do Indie prebehla na prelome februára a marca 2015.
Na mojom prvom pobyte v ašrame Adheenam Swamiho Paramhmsu Nithyanandu sa mi dialo veľa roznorodých vecí.
Pretože som prišla o deň neskor a mala som problém s vízami (bolo mi udelené medicínske vízum),
nebolo možné, aby som spala v ašrame. Takže hneď od prvého dňa som bola nútená riešiť nové a nové situácie v krajine, ktorá bola pre mňa veľmi neobvyklá.
Na vnútornom prebudení jeden z najsilnejších zážitkov bol – proces Smrti.
Celý deň sme pracovali s touto témou. Dostali sme ráno otázky ako napr. Kedy sme sa so smrťou stretli prvýkrát atd. Swamiji s každým z nás pracoval individuálne.
Najprv som mala pocit, že relaxujem, telo sa mi uvolňovalo a bolo to príjemné.
Preblesklo mi hlavou, že je to relaxácia a že sa nedeje nič tk zvláštneho – začala som hodnotiť.
Vtedy ma uštipol komár- Mala som som dosť velké neukončenie s komármi, neznášala som ich a
zabíjala. Vtedy som trhla rukou a zistila, že to nie je moja obvyklá ruka. Bola proste mŕtva, studená, stuhnutá ako by to bola len kosť. Vtedy som prestala premýšľať a začala som pozorovať čo sa deje. Swamiji nás každého „vyťahoval“ z tela. Uvedomila som si pocit radosti a voľnosti, začala som sa vzdiaľovať telu a uvedomila som si, že som len bod. Pohybovala som sa. Začala som cítiť silnú potrebu sa rozlúčiť so všetkými blízkymi, priateľmi, bytosťami, rastlinami, zvieratmi, kameňami, prírodou, oceánmi a všetkým. Cítila som voľnosť a radosť, vďačnosť. Prešla som do nejakého nového priiestoru, kde pri vstupe stáli traja majstri.
Vzdialila som sa od Zeme a letela vesmírom, bolo to nádherné.
Potom nás Swamiji začal pomaly vracať do tela. Behom tohoto procesu a po ňom mi prišlo veľa uvedomení a zistila som, že som sa odpútala od veľa vecí a ľuďí, s ktorými som bola pripútaná.Takých rôznorodých situácií a prežitkov sme mali všetci a bola to veľmi silné. Všetko dobiehalo i po návrate domov.
Na mojom prvom pobyte v ašrame Adheenam Swamiho Paramhmsu Nithyanandu sa mi dialo veľa roznorodých vecí.
Pretože som prišla o deň neskor a mala som problém s vízami (bolo mi udelené medicínske vízum),
nebolo možné, aby som spala v ašrame. Takže hneď od prvého dňa som bola nútená riešiť nové a nové situácie v krajine, ktorá bola pre mňa veľmi neobvyklá.
Na vnútornom prebudení jeden z najsilnejších zážitkov bol – proces Smrti.
Celý deň sme pracovali s touto témou. Dostali sme ráno otázky ako napr. Kedy sme sa so smrťou stretli prvýkrát atd. Swamiji s každým z nás pracoval individuálne.
Najprv som mala pocit, že relaxujem, telo sa mi uvolňovalo a bolo to príjemné.
Preblesklo mi hlavou, že je to relaxácia a že sa nedeje nič tk zvláštneho – začala som hodnotiť.
Vtedy ma uštipol komár- Mala som som dosť velké neukončenie s komármi, neznášala som ich a
zabíjala. Vtedy som trhla rukou a zistila, že to nie je moja obvyklá ruka. Bola proste mŕtva, studená, stuhnutá ako by to bola len kosť. Vtedy som prestala premýšľať a začala som pozorovať čo sa deje. Swamiji nás každého „vyťahoval“ z tela. Uvedomila som si pocit radosti a voľnosti, začala som sa vzdiaľovať telu a uvedomila som si, že som len bod. Pohybovala som sa. Začala som cítiť silnú potrebu sa rozlúčiť so všetkými blízkymi, priateľmi, bytosťami, rastlinami, zvieratmi, kameňami, prírodou, oceánmi a všetkým. Cítila som voľnosť a radosť, vďačnosť. Prešla som do nejakého nového priiestoru, kde pri vstupe stáli traja majstri.
Vzdialila som sa od Zeme a letela vesmírom, bolo to nádherné.
Potom nás Swamiji začal pomaly vracať do tela. Behom tohoto procesu a po ňom mi prišlo veľa uvedomení a zistila som, že som sa odpútala od veľa vecí a ľuďí, s ktorými som bola pripútaná.Takých rôznorodých situácií a prežitkov sme mali všetci a bola to veľmi silné. Všetko dobiehalo i po návrate domov.
Karin Hollá