Bali Yatra 2013 – den 17
Nithyanandam mili hladaci, vcerajsi den so Swamijim bol uzasny. Ked sme prisli do haly na rannu yogu, az na chodbu sa rozlievala nadherna melodia, ktora nas okamzite chytila za srdce. Bola to uzasne melodicka raggea pesnicka, ktora roztancovala takmer celu halu este predtym ako sme zacali cvicit. Mali sme fantasticku naladu. Urcite to bolo aj preto, lebo sme sa tesili na vylet so Swamjim a den bol od rana tak vesely a priaznivy.
Po yoge, len co sme vykrocili z haly vysli sme do krasneho jasneho, slnecneho dna. Po dazdi a mrakoch z predosleho dna nebolo ani stopy. Vsetky deti a vela dalsich ucastnikov programu sa okamzite rozbehlo k hotelovemu bazenu, mnohi skalali do bazena rovno v yogovych satach :). Nastastie tento hotel s nami nema ziadne neukoncenia, to znamena, ze neprotestuju ani voci tomuto, hoci vacsinou turisti sa kupu iba v plavkach. (pre tych ktori ste este neboli v Indii, tak v Indii sa zeny neodhaluju ak aj vstupuju do vody, tak len v satach.)
(Na fotke krasny park a vstupna brana ku chramu) Po uzasnych ranajkach, ktore su pre niraharis uplnym nebom (podavaju nam cestvo odstavene stavy z papaye, melonu, zlteho melonu, pomarancov a guavy, okrem toho cerstve mlieko, a horuce polievky ako napriklad tekvicova, paradajkova, mrkvova a ine), nasledovala ranna puja a satsang, po ktorom sme nasadli do 6 klimatizovanych autobusov a vydali sa na cestu na sever ostrova Bali. Neverili by ste, ale na Bali maju normalne hory (kopce), v ktory sa nachadzaju 4 jedine sladkovodne jazera na ostrove. My sme mali nasmerovane ku najnizsie polozenemu z nich, k jazeru Bedugul, pri ktorom sa nachadza jeden z najkrajsich chramov na Bali. (na fotke hore).
(Na fotke maly chram, ktory bol nasim pristreskom na posedenie a meditaciu so Swamijim) Cesta ku jazeru mala trvat 2,5 hodiny, ale kvoli pomalej premavke kvoli necakanym budhistickym oslavam v severnej casti ostrova sa cesta natiahla na takmer 4 hodiny. Vsetci ucastnici dostali obedne balicky s jedlom, ale niraharis dostali len dve pol litrove flase, jednu s dzusom a jednu s mliekom. Samozrejme, ze od ranajok a po 4 hodinach v autobuse sme vsetci niraharis boli velmi hladni. Vacsinou nam poskytuju tekutiny, polievky, cerstve dzusy, indicky caj “chai tea”, atd. kazde dve hodiny a mozeme pit do nekonecna, nie len pol litra. Takze ked sme prisli na miesto, bolo uz takmer 15.30 hod. S nadsenim sme presli nadhernym parkom az ku chramu a potom sme sa usadili pod strechou chramu, ktory bol vyhradeny len pre nas. Nas cateringovy team cestuje vsade s nami a oni este len v tom case zacali rozkladat svoje cateringove ohrievace, varice, kanvice a pripravovat nase obcerstvenie.
My vsetci uplne vyhaldovani, v tom Swamiji povedal: Doneste tu varenu kukuricu, ja ju pozehnam a vsetci mozu jest. Doniesli varenu kukuricu na velkych misach, ktoru Swamiji pozehnal svojim dotykom, jednu si zobral a ostatne sa rozdali vsetkym nam. Niraharis mali dalsie pozehnanie od Swamijiho, tym ze nam dovolil jest. Kym sa pripravovali dalsie dobroty, ucastnici sedeli so Swamijim v nasom pristresku.
(Na fotke Ludovit s chramom) Na ceste autobusom sa pocasie v horach zmenilo na mraky a dazd. Ked sme sedli pod strechou so Swamijim, vsetci si mali dat zamer zmenit pocasie, vytvorit priestor na to, ze prestava prsat a pocasie je super. Po pol hodinke bolo jedlo, cerstve mangove dzusy a indicky chai tea hotove. Swamiji vsetkym povolil jest, niraharis boli cely nadseni, lebo sme si mohli pochutnat na vyprazanej zelenine v cesticku s indickymi prichutenymi omackami (chutney). Kym skocila nasa hostina, pocasie sa zazracne upravilo. Prestalo prsat, zdvihla sa hmla, vzduch nabral krasne farby. Potom nasledovalo fotenie so Swamijim. Moja fotka so Swamijim bola robena z nespravneho uhla, ale ti ktori fotili spredu, mali krasny zaber so Swamijim a chramom Ulun Danu za jeho 
chrbtom. (na fotke Swamiji sam)
Na ceste domov v nasom autobuse s nami cestovala jedna zo Swamijiho Sannysins (Ma Dhyanatma), ktora nam rozpravala svoje nadherne zazitky so Swamijim – ako ho stretla, ako dlho jej trvalo kym pocitila ze chce venovat svoj zivot vyssej misii Avatara a stat sa ashramajtkou (permanentnou obyvatelkou ashramu). Rozpravala nam svoje mysticke zazitky s Kalabhairavom, ktory jej pocas posledneho citania z Akashe dal instrukcie, ze ma pokracovat vo svojej praktike “poorna abishekam”, co znamana nedotykat sa ziadneho ineho tela, je to proces, do ktoreho su Sannyasis iniciovani pocas prijatia Sannyas (inymi slovami, ked su iniciovani do zivota ako mnisi vedskej tradicie), dalej jej Kalabhairava povedal, ze si ma oholit hlavu (co v Hindu tradicii nie je povolene pre zeny v rade sannyas, iba pre muzov, cize ona je prva), a dalej jej povedal aby po dobu 21 dni robila specialny proces pod nazvom “pancha tapas”, to je proces, kedy duchovni aspiranti sedia v kruhu ohna po dobu 42 minut. Je to proces kedy telo citi teplo, nemalo by to byt palenie (okruh okolo tela je dost velky, nehrozi spalenie tela), tento proces ma silny mysticky vplyv na palenie neuplnosti a neukonceni a karmy v danej osobe. Takze ona to urobila, teraz ma oholenu hlavu, urobila ten proces aky jej bol predpisany a povedala nam ake uzasne mysticke skusenosti jej to prinieslo. Kalabhairava jej povedal, ze ked toto urobi, tak bude vyzarovat silnu energiu osvietenia.
(Na fotke nadherny park okolo jazera a chramu) Takze cely den a vylet bol fantasticky. Vecer ked sme sa vratili do nasho rezortu, cesta trvala len nieco vyse 2 hodin a nasledoval darshan. Swamji ucastnikov inicioval do prvych dvoch vynimocnych sil, a to je integrita a autentickost (sampoorthi a shraddha), ktore uz pozname z prveho stupna Vnutorneho prebudenia, nie je to pre nas nic nove, ale Swamiji povedal, ze touto iniciaciou a procesmi ktore budeme robit na dalsi den nas privedie do hlbsej urovne integrity a autentickosti a tie sa stanu nasou permanentnou sucastou.
Takze nas 17-ten den bol opat uzasny a neuveritelny. Cela skupina tohto programu sa dostala do nadherneho priestoru priatelstva, citime sa tak, ze sme “vsetci spolu”, ze sme ako jedna rodina, ako priatelia, ktori sa mozu na seba spolahnut. Je to uzasne ked si pomyslite, ze su tu ludia zo vsetkych kontinentov a asi z 25 krajin sveta! Z Bali krasne pozdravy praje Kothari Ma Nithya Vibhooti
Tu je este par zaberov z nasho dna:
Zabery po dazdi, ako sa zdvihla hmla
Fotenie so Swamijim (nasa Europska skupina so Swamijim)
Zhon okolo Swamijiho ked sa s nim mozeme fotit – kazdy sa predbieha s fotakmi 🙂
Mala cas skupinky Vnutorneho prebudenia – iniciovani ziaci od zivej inkarnacie na znak tohto pozehnania nosia cerveny sal (kavi sal)
