Z rannej správy Parmahamsa Nithyanandu, 31. december 2013

Toto špinavé sebaodmietanie! „Och, ashta maha siddhis… Mám ich? Och…“ Nie! Keď si myslíte „mám“, tak ich máte! Keď si myslíte, že ich nemôžete mať, potom jasne pochopte, že neveríte ani tomu, že ich mám ja, pretože ja som vaše predĺženie! Keď si myslíte, že ja ich mám, ale vy nie, tak potom trpíte sebaodmietaním, seba-pochybnosťami a sebanenávisťou, ktoré musíte okamžite ukončiť. Keď si myslíte, že ich nemáte, tak jasne pochopte, že v hĺbke svojho bytia, vo vašom srdci neveríte ani tomu, že ich mám ja. Neviem, kto to pochopí a ako. Viem, že moje deti z gurukul mi veria.

Vy všetci, aj všetky deti z gurukul, pozorne počúvajte. Vy všetci máte Ashta Maha siddhis! Môžete ich začať vyjadrovať. Mali by ste ich začať vyjadrovať pomocou vytvárania rôznych priestorov. To znamená, že vďaka vytvoreniu správneho priestoru pre každé mesto by ste ich mali začať vyžarovať. Mali by ste byť takmer ako škola zázrakov. Keď niekto príde do gurukul, mal by vidieť, že desať detí  je na oblohe, že levitujú. Že dvadsať detí  kráča vo vzduchu a hovorí: „Dnes mám menej času. Takže si myslím, že do gurukul poletím!“ Je to možné! Všetky Ashta Maha siddhis sú možné! Naši predkovia neboli rojkovia. Neboli v sebaklame, alebo v ilúzii.