Swamiji vysvetľuje: „Úplná integrita znamená, že slová, ktoré hovoríte sami sebe a iným, musia byť prežité ako váš samotný život. Slovo, ktoré vychádza z vášho životného zdroja, nie je od neho odpojené. Takže to, čo sa stane s vašim slovom, ovlyvňuje váš životný zdroj. Nie je to tak, že keď niečo poviete, tak vy a slovo ste oddelení. Nie je to tak, že či je splnené alebo nie, nie je žiadnym spôsobom spojené s vašim životným zdrojom. Slová sú s vami neustále spojené, pretože ste ich vytvorili vy. Aj keď je vaše dieťa von z vášho tela, nie je to tak, že ste od neho odpojení. V dobrom alebo zlom vás ovplyvňuje, pokiaľ existuje. Takisto aj slová, ktoré vyslovíte, majú nad vami neustálu moc, či sú naplnené alebo nenaplnené, či sú rešpektované alebo nie, či sú vypočuté alebo nevypočuté. Aj vtedy, keď slová, ktoré poviete, opustia vaše telo, nie sú od vás odpojené. Po narodení vášho dieťaťa samozrejme neexistuje fyzické spojenie, ale vzťah s ním existuje. S každým slovom, ktoré poviete, vzťah existuje ďalej. Pochopenie, že slovo, ktoré poviete, má aj po rokoch nad vami neustále moc spôsobí, aby ste hovorili slová so zodpovednosťou. Keď slová, ktoré poviete sami sebe a iným, zažijete ako rozšírenie vášho života, priamo vás ovplyvňujú. Keď slová, ktoré ste povedali, nebudú vypočuté, vaša integrita, úplnosť bude narušená.“

Swamiji vysvetľuje, že nenavrhuje túto teóriu integrity ako etiku alebo morálku. Etika alebo morálka sú veľmi povrchné. Navrhuje integritu ako proces pre vnútorné prebudenie, v ktorom sa prebudia naše možnosti. Je to proces, pri ktorom získame späť naše práva. Integrita nie je len naša zodpovednosť, je to naše právo.

Swamiji rozpráva o tom, ako bol v istom chráme objavený poklad a chrám sa tak stal cez noc tým najbohatším. Pokračuje: „Predstavte, si že vo vašej izbe je poklad a ja vám dávam kľúč a tlačím vás, aby ste ho otvorili a pozreli sa. Možno si pomyslíte: ´Čo ten Swamiji robí. Núti ma urobiť niečo, čo pre mňa predstavuje zodpovednosť a prácu.´ Kým neotvoríte a nepozriete sa na ten poklad, všetko čo poviem, bude pre vás zodpovednosť a práca. Ale keď ho otvoríte a znovu objavíte, tak pochopíte, že je to vaše právo. Keď začnete žiť integritu, vyjadria sa cez vás úžasné sily, schopnosti. Uvedomíte, že integrita nie je vaša zodpovednosť, ale právo. Je to jednoducho vaše vrodené právo.“

Každé slovo, ktoré povieme, je našim rozšírením, našim výtvorom. Kým slová nebudú ukončené buď ich splnením alebo odvolaním, tak budú existovať ďalej. Neutíchnu. Slová, ktoré hovoríme iným, sa nestrácajú. Takisto ani slová, ktoré hovoríme sami sebe, sa nestrácajú. Existujú ďalej a narušujú naše vnímanie, menia naše vnímanie.

Ak nasledujúcich 10 dní budeme neustále hovoriť: „Som zdravý, som energický. Pozri ako mladnem.“, najprv to bude vyzerať ako klamstvo, po pár dňoch ako pokrytectvo. Po 10 dňoch sa naše vnímanie o nás zmení, pretože slová, ktoré povieme, nie sú mŕtve, nestratia sa len tak vo vzduchu. Existujú ďalej a ovlyvňujú nás. Slová, ktoré povieme, existujú ďalej a majú na nás vplyv.

Takisto ak budeme 10 dní každému hovoriť, že sme chorí, že starneme, že máme pocit, že nemôžeme hýbať nohou, že nemôžeme hýbať rukou, že máme to a ono, tak nielenže sa doslova budeme cítiť chorí, ale budeme mať pocit, že sa nemôžeme pohnúť z postele. Môžeme urobiť naše telo zdravým alebo chorým iba slovami, ktoré povieme.

Slová, ktoré hovoríme, nie sú od nás odpojené. Nestratia sa len tak vo vzduchu. Takisto slová, ktoré hovoríme sami sebe, nezmiznú len tak v vašom vnútornom priestore. Keď budeme neustále opakovať slová, akí sme nadšení, plní energie, koľko nových vecí sa deje v našom živote, tak všetky naše problémy budú vyzerať novo a budeme z nich nadšení. Aj naše utrpenia začnú vyzerať každý deň ako nové, budú vyzerať ako výzvy, budú nás nadchýnať.

Keď si budeme opakovať každý deň akí sme unudení, že sa život nedeje tak ako chceme, tak uvidíme, že všetko nás bude nudiť. Keď sa ráno zobudíme, nebude sa nám chcieť ani otvoriť oči. Nuda vedie k intenzívnemu podráždeniu voči realite. Neustála iritácia a podráždenie je priamy výsledok nudy a nesprávnych slov, ktoré opakujeme sami sebe v našom vnútri.

Swamiji vysvetľuje: „Slová, ktoré hovoríte sami sebe a iným, neustále ovplyvňujú vaše vnímanie. Váš priestor vnímania, v ktorom sa deje vnímanie, môže byť očistený na priestor možností, najvyššej pozitivity, pomocou integrity. Keď budete žiť integritu neustále, začnete si byť vedomí myšlienok a procesov, ktoré sa dejú vo vašom vnútornom priestore. S týmto jediným konceptom integrita čistí vaše vnímanie a vytvára extrémnu pozitivitu. Vaše vnímanie je vaša voľba. Utrpenie je vaša voľba. Priestor vášho vnímania môže byť očistený na priestor najvyššej pozitivity pomocou integrity.“

Ako nás môže autentickosť priviesť do priestoru možností? Swamiji odpovedá: „Autentickosť znamená neustále pozdvihovať na vrchol to, čo znamenáte sami pre seba a čo znamenáte pre iných. Pozdvihovať sa neustále na vrchol oboch. Väčšinou nemáte problém pozdvihovať sami seba na vrchol toho, čo znamenáte sami pre seba. Pozrite sa do svojho vnútra, čo pre seba znamenáte. Veľakrát ste sami pre seba veľkým súperom, bojovníkom, s ktorým sa nemôžete rozviesť. Krišna hovorí: ´Pozdvihnite sa sami.´ Ak to budete praktizovať, tak pochopíte ako veľa treba urobiť v oblasti pozdvihnutia seba samého. Keď spoznáte vo vás nepokoj, neschopnosť byť sám so sebou v mieri, vtedy máte v sebe neustály boj sami so sebou, ktorý vám nedovolí byť v súlade so sebou samým.“

Swamiji vysvetľuje, že keď máme v sebe hlboký nepokoj, vtedy nie sme schopní zvládnuť konverzáciu s inými. V našom vnútornom priestore je toľko rôznych možností, že keď prídeme ku guru alebo pred deities, tak nie sme schopní o nič požiadať a vrátime sa ticho späť. Niekedy nie sme schopní rozprávať s našim šéfom. V našom vnútornom priestore je toľko zmätku, že nie sme schopní zvládnuť konverzáciu, zrútime sa a ticho sa vrátime späť. Neschopnosť zvládať konverzáciu je priamy vedľajší prejav neschopnosti zvládnuť vnímanie seba samého. Ako sú tieto dve veci prepojené?

Swamiji odpovedá: „Keď cítite veľkú nespokojnosť s tým kto ste, tak vaše očakávania o tom, akí by ste mali byť sú vzdialené. Prečo sú vzdialené? Pretože necítite, že ste zodpovední za to, aby ste vytvorili to, čím by ste chceli byť. Myslíte si, že sa zrazu jedno ráno zobudíte a nejakou láskavosťou, nejakým zázrakom alebo požehnaním budete tým, čím chcete pre seba byť. To je priepasť medzi tým čím ste a čím chcete byť. Bez zodpovednosti je to chamtivosť. So zodpovednoťou je to možnosť. (Swamiji ukazuje) Kto ste je na tomto mieste, kým chcete byť je na balkóne. Ak tam neexistuje ako most zodpovednosť, tak je to chamtivosť. Ak vybudujete most zodpovednosti, aby ste dosiahli to kým chcete byť, vtedy to, kým chcete byť bude možnosťou, nie chamtivosťou. Mostom je zodpovednosť.“

Swamiji pokračuje. „Keď pridáte zodpovednosť k svojej chamtivosti, tak priepasť sa drasticky zmenší. Zodpovednosť napustená do myslenia odstraňuje podráždenie a odpojenie od seba samého. Odpojenie, ktoré existuje medzi vami a vašou možnosťou je príčinou toho, že nedokážete komunikovať. Keď nedokážete hovoriť na javisku, pred davom ľudí, vtedy nedokážete komunikovať ani sami so sebou. Hovoriť so sebou a hovoriť s davom je jedno a to isté.“

Keď po 2-3 argumentoch, ktoré povieme sami sebe, povieme: „Prečo mám o tom všetkom rozmýšľať? Budem o tom rozmýšľať neskôr. Nedokážem to všetko urobiť!“, jednoducho sme sa vzdali komunikácie so sebou samým. To znamená, že nie sme schopní zvládnuť svoje vlastné pochybnosti. Povieme si: „Budem úspešný v tom. Dosiahnem toto.´ Potom časť našej mysle vytvorí pochybnosti: „Ako sa to môže stať? Toto je tvoja kvalifikácia. Toto je spôsob akým si žil predtým. Ako to, že hovoríš, že to dosiahneš? Ako bude pre teba možné, aby si to urobil?“ Keď nemáme odpoveď, tak to iba ukončíme: “Nie, nie. Ja to nejako dosiahnem. Nemaj obavy.“ Vtedy utečieme z konverzácie.

Swamiji zdôrazňuje: „Ak je vo vás tento druh konverzácie, tak nie ste schopní zvládnuť ani sami seba. To je komunikačná priepasť medzi vami a vami. Komunikácia sa nedeje ani medzi vami a vami. Nie ste schopní presvedčiť ani sami seba. Ako sa potom dostanete na javisko a presvedčíte ľudí pred vami? Keď nie ste schopní presvedčiť sami seba, tak ste blázni, ste hlúpi. Prosím pochopte, akokoľvek sa snažíte zatlačiť neukončenú konverzáciu so sebou samým pod koberec, tak neutíchne. Neukončenia zatlačené pod váš vnútorný priestor: ´Prepáč. Nie, nie, to všetko ja nezvládnem. Nejako vyhrám. Prečo sa pýtaš tak veľa otázok? Nejako vyhrám. Buď ticho!´ Keď zatlačíte vaše vlastné otázky, pochybnosti bez ukončenia pod koberec, tak neutíchnu. Teraz alebo zajtra, dnes alebo zajtra musíte čeliť týmto otázkam, musíte čeliť týmto neukončeniam, musíte čeliť tej časti vo vás. Keď nedokážete čeliť tej časti vo vás, keď s ňou nedokážete komunikovať, nekomunikovanie sa stane vašim životným štýlom. Poviem vám, keď nie ste schopní ísť na javisko a hovoriť, komunikovať so skupinou ľudí, nazývam to ako choroba. Nebudem tomu hovoriť neschopnosť, ale choroba.“

Swamiji pokračuje ďalej: „Nanešťastie nechápete základ, koreň problému. Neschopnosť komunikovať so skupinou ľudí je vážna choroba. Človek, ktorý nekomunikuje so sebou, nebude schopný komunikovať ani so skupinou ľudí. Ešte jedno tajomstvo, ktoré musíte vedieť je, že nie ste jedinec, ale skupina žijúca v jednom tele. Každý z vás je skupina žijúca v jednom tele. Ak dokážete zvládnuť vaše pochybnosti, otázky a mať komunikáciu sami so sebou, tak dokážete komunikovať s akýmkoľvek množstvom ľudí, dokážete stáť na akomkoľvek javisku, pred akoukoľvek skupinou. Schopnosť hovoriť a komunikovať so skupinou ľudí nie je nič výnimočné. Je to vaša základná potreba na prežitie. Iba s touto schopnosťou začína váš život. Pretože pre každé dosiahnutie úspechu musíte zdieľať svoje myšlienky s ľuďmi, musíte do nich zapojiť iných. Ak nemáte túto schopnosť, budete až do konca pracovať sami. Ak sa vaše vízie nestanú misiou pre mnoho ľudí, nikdy sa nemôžu stať realitou. Iba vtedy keď sa vaša misia stane misiou mnohých ľudí, stane sa realitiou – v akejkoľvek oblasti.“

Swamiji hovorí, že naše jasné rozhodnutie o tom, že neustále budeme rozpínať naše možnosti pre nás samých, že nebudeme spokojní s tým, čím sme pre seba teraz, je viac ako dosť. Hovorí, že nepotrebujeme žiadnu inú oddelenú praktiku, cvičenie. Nič nie je potrebné. Stačí vedomé rozhodnutie! Swamiji pokračuje: „Samotný prelom vo vašom vedomí spôsobí, že budete žiť štyri princípy. Nanešťastie nechápete dôležitosť prelomu vo vedomí. Myslíte si, že sú potrebné určité formy praktizovania. Propagujem duchovné praktiky ako sú kriye, joga, pranayamy pre účely očistenia vašej bio-pamäte, očistenia vášho tela, vyliečenie niektorých chorôb. Ale nie je to prvá priorita v duchovnom živote. Hlavnou potrebou je prelom vo vašom chápaní, vo vašom vnímaní, vo vašom rozhodovaní.“

Autentickosť je to, čo znamenáme sami pre seba. Swamiji hovorí: „Je vo vás toľko chýbajúcej komunikácie so sebou samým. Veľakrát nie ste schopní zvládnuť vaše vlastné pochybnosti, otázky. Nepotláčajte vaše vlastné pochybnosti o vás! Čelte im so zodpovednosťou! Poďte do reality. Vaše vlastné pochybnosti o vás nie sú nič iné ako pripomínanie, aby ste boli v realite. Je to pripomínanie, aby ste boli v realite, s realitou, pre realitu. Kútik vašej mysle o vás pochybuje. Naučte sa zvládnuť túto časť. Budete rozpínať vaše možnosti. Keď časť z vás s vami nekomunikuje, nebudete komunikovať ani s inými. O čom nie ste schopní presvedčiť sami seba, nebudete schopní presvedčiť o tom ani iných. Odpovedajte tej časti vo vás, ktorá o vás neustále pochybuje, bez jej potláčania. Odpovedajte tej časti vo vás, ktorá vás neustále kritizuje, bez jej potláčania alebo dávania bokom. Prijmite s dôverou aj túto časť do prúdu vášho života.“

Swamiji vysvetľuje ďalej: „Ak zoberiete zodpovednosť za časť vo vás, ktorá pochybuje, zažijete prelom. Keď začnete brať zodpovednosť, tak rozpustíte tú časť, ktorá vás neustále kritizuje a stane sa vašou súčasťou. Každá časť, ktorá nie je súčasťou riešenia, je problém. Aj vo vašej práci, tíme, spoločnosti, doma, ak nie ste súčasťou riešenia, tak ste problém. Každá časť, ktorá nie je súčaťou riešenia, je problém. Keď preberiete zodpovednosť, tak budete zosúladení s vašimi riešeniami, s prúdom vášho života. Tomu hovorím autentickosť.“

Autentickosť znamená, že sme na vrchole toho, čo pre seba znamenáme. Autentickosť neznamená iba jasnosť. To je iba jedna dimenzia autentickosti. Autentickosť znamená byť na vrchole toho, čo znamenáme sami pre seba a pre iných. Čo to znamená? Swamiji odpovedá : „Ukončenie, naplnenie toho, čo chcete dosiahnuť, toho čo by ste mali pre seba znamenať. Pre naplnenie vášho cieľa je potrebou mať samého seba vo vašom živote. Naplnenie vášho cieľa je dôvod, prečo máte sami seba vo vašom živote. Máte vo vašom živote toľko ľudí, ktorí sú vašou súčasťou. Váš syn, otec, matka, dcéra, manželka, nevesta, svokor, šéf, zamestnanec. Toľko ľudí je súčasťou vášho života. Každý z nich v ňom hrá úlohu, prináša a pridáva niečo do vášho života. Prečo potrebujete byť súčasťou vášho života? Aby ste naplnili to, čo chápete, vnímate ako cieľ vášho života.“

Swamiji vyzýva: „Buďte vždy na vrchole toho, čo pre seba znamenáte. Ak si pamätáte najlepšie chvíle vášho života, niekedy to budú chvíle potešenia, niekedy posvätné chvíle, niekedy veľké momenty, keď ste niečo dosiahli, niekedy chvíle, keď ste získali správne poznanie vo vašom živote, duchovnú skúsenosť vo vašom živote. Vrcholné momenty vo vašom živote, to čím ste vtedy boli sami pre seba, neustále udržiavanie tohto vrcholu ako váš životný štýl je to, čomu hovorím autentickosť.“

Swamiji vysvetľuje, že ak si myslíme, že našimi vrcholnými momentami života boli zmyslové potešenia, ktoré sa nemôžu znova a znova opakovať, tak budeme hľadať tieto chvíle v našom živote s chamtivosťou, ale bez vnútorného naplnenia. Ak cítime, že našim vrcholným momentom boli kliknutia, určité pochopenia o živote, jasnosť, momenty osvietenia, ak cítime, že to bol vrchol nášho života, tak sme Brahmana.

Na záver správy Swamiji znova opakuje: „Integrita prináša do vás priestor pozitivity. Autentickosť prináša do vás priestor možností.“