Odpovede na vaše otázky

Otázky a odpovede je rubrika, ktorá vám ponúka možnosť vyjadriť svoje pochybnosti a dostať odpovede na otázky ktorým čelíte na vašej ceste sebapoznania. Kedže Swamiji nás inicioval ako acharyov (acharya je učiteľ, ktorý praktizuje to čo učí), s radosťou vás usmerníme a poradíme vám na vašej duchovnej ceste. Odpovede na vaše otázky budú vždy založené na učení nášho Majstra. Vaše otázky môžete zaslať na náš email slovakia.shivaloka@gmail.com

259065_10100206984248830_12920824_48177479_6070965_oNAUČTE SA VIAC O SVOJEJ MYSLI

Otázka:

Ako mám prijať ľudí takých akí sú a nevnucovať im svoju vôľu? Toto môj asi najvačší problém čo momentálne ohľadom seba pociťujem. Ďakujem. 

Odpoveď: 

Zamyslime sa spolu, aké náročné a ťažké je zmeniť samyých seba. Keď sa chceme zbaviť čo len jedného zlozvyku, aké je to pre nás ťažké a náročné a často krát to vôbec nedokážeme. Nedokážeme zmeniť samých seba, ako potom očakávame zmeniť iných?

Každý z nás je unikátny a má slobodnú vôľu. Nikto na svete nie je zodpovedný robiť nás šťastnými. Nie je to ničia povinnosť, iba naša vlastná. My sami sme zodpovední sa urobiť šťastnými. Ak očakávame, že to za nás urobia iní, neustále sa snažíme ich otesávať a meniť podľa toho, ako to nám vyhovuje. Lenže my a naše nálady a túžby a predstavy sa neustále menia a podľa našich túžob a nálad potom následne neustále chceme meniť aj ľudí okolo seba.

Keď jeden rok chceme veľa cestovať alebo veľa športovať, očakávame, aby náš partner takisto chcel cestovať a športovať ako my, inak nie sme šťastní. Ale povedzme, že na ďalší rok objavíme meditáciu a relaxáciu, zrazu chceme, aby aj náš partner začal vychutnávať to isté ako my, aby sme boli s ním spokojní.

My chceme neustále meniť naše deti, partnerov, rodičov, priateľov, kolegov a známych podľa toho, ako to nám vyhovuje, pretože sme tak zameraní na seba, na svoje šťastie, že nás zaujíma len to, ako by sme my boli šťastní a ako by sa iní mali zmeniť, aby sme my boli šťastní.

Tento egocentrizmus nám nedovoľuje prežívať skutočnú lásku a žiť v kontakte s realitou takou aká je. Náš svet je plný fantázie, neustále si predstavujeme, aký by mal kto byť aby nás to nezranilo, aký by mal kto byť, aby sme boli veselí, aký by mal kto byť aby sme boli šťastní, aký by mal kto byť, aby sme my boli šťastní.

Toto je fantázia, naša vysnívaná predstava, ako by náš život mal vyzerať. Ale táto predstava nemá takmer nič spoločné s realitou, s tým, čo je teraz. Bohužiaľ, my ľudia sa nikdy nechceme pozerať na realitu takú aká je. Vidieť realitu takú aká je totiž znamená milovať ľudí takých akí sú, nie takých, akých by sme ich my chceli mať. Ak máme partnera preto, lebo dúfame, že nám ponúkne to čo my chceme, to čo máme v našej fantázii, tak v skutocnosti nežijeme s našim partnerom, ale s našou predstavou o ňom. Toto však nie je skutočná láska, toto je len kontrakt. V každom vzťahu len niečo očakávame a iní na oplátku očakávajú od nás. Ak táto výmena dočasne úspešne funguje, hovoríme tomu “láska”. Avšak, akonáhle niekto z partnerov prestane ponúkať očakávaný výsledok, stav bytia, očakávané správanie, “láska” sa vyparí. Toto však nie je skutočná láska, lebo tá sa nikdy “nevyparí”.

Skutočná láska však znamená milovať ľudí takých, akí sú. Prijať ich takých akí sú, a to s otvorenou náručou. Skutočná láska znamená neustále sa pýtať otázku: “Ako môžem prispieť do života tejto osobe? Ako mu/jej môžem pomôcť zmeniť jeho život k lepšiemu?”

Ak sa prestaneme zameriavať na seba, ale na pomoc iným, sami sa začneme meniť. Len keď sa my sami zmeníme, zmenia sa aj iní, zmení sa aj naše okolie.

Ak nám niekto zdvíha tlak alebo adrenalín, sú to naše engramy, naše nesprávne mentálne vzorce, je to naša reakcia na situáciu, nie vina ľudí okolo nás. Keď máme s niekým akýkoľvek problém, je to problém v nás, nie problém v tej druhej osobe.

Čo sa musíme opýtať je: Prečo reagujem týmto štýlom? Je na príčine moja závisť? Moje nízke sebavedo- mie ? Moja žiarlivosť? Moj strach? Je to preto, že ten dotyčný je viac “úspešný” ako ja? Je to preto, že je krajší ako ja?

Na našu reakciu môže byť milión dôvodov. Vždy hľadajme príčiny v sebe a pracujme na ich odstránení z nás, nie na tom, ako zmeniť iných ľudí. Zmena musí prichádzať vždy od nás.

Ananda GandaOtázka:

Milá Vibhooti, už istý čas premýšľam nad tým, čo som čítal v článkoch od Teba ( z prednášok od Swamijiho ) a síce, že ako je to vlastne s tými myšlienkami? Podľa Swamijiho sa: ” počet myšlienok, ktoré máme začne automaticky znižovat, bez toho aby sme museli niečo urobiť.” a ďalej: “Tento stav s málo myšlienkami je fantastický pre ľudí, ktorí sú zvyknutí a pohodlní v priestore ticha.”

Ale čo ak máme prácu, kde potrebujeme veľa komunikovať s kolegami, klientami, tak potom menej myšlienok zároveň znamená aj zníženú schopnosť komunikácie a vyjadrovania, nachádzania správnych slov ? V podstate aj Tvoja práca – tlmočenie – je práca so slovom, premýšľanie, práca s myšlienkami, ktorých určite potrebuješ hojnú zásobu a nie ich znižovanie… Tak aj pre Teba bude menej myšlienok, ktoré v dobrom slova zmysle majú byť pozitívom, vlastne negatívom. Možeš to vysvetliť?

Odpoveď: 

To, že sa bude znižovať počet myšlienok neznamená, že nebudeme môct myslieť alebo, že to obmedzí našu schopnosť používania mysle. Musíme pochopiť jednu vec a to je to, že naša myseľ je nástroj, ktorý máme pod kontrolou my sami. Bohužial, rokmi nevedomia o tom ako naša myseľ funguje, bez toho aby sme skúmali ako sa dá naša myseľ ovládať a využiť v náš prospech, sme ju nechali celý život voľne bežať na automate a stratili sme schopnosť ovládať ju.

Vezmime si príklad záhradného náradia ako sú hrable. Keď potrebujeme niečo pohrabať, vezmeme si hrable a hrabeme. Keď potrebnú prácu skončíme, tak ich odložíme.

Presne takisto je to aj s našou mysľou. Naša myseľ je nástroj, ktorý môžeme používať podľa našej potreby a hoci sme zabudli ako sa to dá robiť, respektíve, hoci nás to nikto predtým nenaučil neznamená to, že sa to nedá naučiť.

Princíp používania mysle je ten istý ako používania náradia. Keď potrebujeme myslieť, logicky rozmýšľať, strategizovať, manažovať, počítať, vymýšľať, alebo byť akokoľvek mentálne aktívni, začneme automaticky myslieť, rozmýšľať, vymýšľať, strategizovať, počítať… proste čokoľvek čo treba. Netreba nám na to žiadne špeciálne povolenie, ale len schopnosť a nie nič iné. Ak chceme niečo spočítať, jednoducho začneme počítať a naopak, ak nebudeme potrebovať myslieť, myseľ bude tichá, pretože v roku 2012 sa počet myšlienok prirodzene drasticky zníži.

Táto tichá myseľ je práve to, čo bude ľuďom spôsobovať chaos a depresiu, pretože ľudia budú tichú myseľ považovať za nudu, za prázdnotu, za nenaplnenosť a z toho dôvodu prirodzene upadnú do depresie. Jedine čo nám stačí vedieť je, že nemať myšlienky nie je zlé. Vnútorné ticho nie je depresia, nie je nuda, nie je prázdnota, ale práve naopak, cez vnútorné ticho môžeme nájsť cestu k blaženosti.

Avšak ľudia, ktorí sa celý život venujú zabávaniu mysle, ktorí používajú zábavný priemysel ako TV, rádio, kino, hudbu, film, spoločnosť ľudí a neustálu aktivitu, budú ticho v ich vnútri veľmi ťažko znášať. Neustále zameranie sa navonok a nie dovnútra spôsobí chaos a depresiu z nudy.

Veľký americký denník pred mesiacom vydal článok, že podľa vedeckých výskumov bude do konca roka jeden z desiatich ľudí podrobený liečbe v mentálnych inštitúciách, čo znamená, že vedci sami predpokladajú, že úroveň depresie bude rozšírená medzi jednu desatinu ľudstva. Pozor, nejedná sa o obyčajnú depresiu, ale klinickú depresiu, kedy už pacient nezvláda bežný život, ale musí byť podrobený odbornej lekárskej starostlivosti a liečbe. Čo sa týka obyčajne dennej depresie, nízkych nálad, pocitu prázdnoty, bude to oveľa väčšie číslo. Preto je veľmi, veľmi dôležitá meditácia. Je veľmi dôležité byť zvyknutý na priestor ticha, na priestor bez myšlienok. Takže riešenie na tento problém je jediné – meditácia. Zvykať si na ticho, zvykať si na priestor pokojnej mysle je jediná nádej neupadnutia do depresie.

Swamiji nám minulý týždeň znova zopakoval, že ak chceme zarobiť veľké peniaze, nech investujeme do sektoru mentálneho zdravia v akejkoľvek sfére, či už mentálnych nemocníc, farmaceutík na depresiu alebo prírodných doplnkov na depresiu, čokoľvek čo sa týka mentálneho zdravia bude po roku 2012 vo veľkom prekypovať.

257754_10100204157119420_12920824_48128735_4648503_oOtázka:

Ja totiž u seba badám, a myslím že si to nenamýšľam, že som nejako myšlienkovo zbrzdený, či spomalený a je to skôr na škodu, lebo tým automaticky trpí aj komunikácia a mne to vadí. Tak ak vieš vysvetliť túto dilemu, budem veľmi povďačný. 

Odpoveď:

Ak na sebe badáte, že ste myšlienkovo “zabrzdení”, tento jav nemá s prirodzeným znižovaním myšlienok nič spoločné. Jedná sa o otupenosť mysle. Je to problém našej schopnosti, alebo lepšie povedané, našej vôle myslieť. Keď sme napríklad v práci, kde potrebujeme myslieť, ale povieme, že sa nám “nedá”, to je inercia (nečinnosť) a stagnácia, otupenosť mysle.

Musíme si uvedomiť, že naša myseľ je pod našou kontrolou, nikto iný len my sami určujeme, či budeme myslieť alebo nie. Takže príčina na otupenosť nie je niekde mimo nás. V skutočnosti si túto otupenosť vytvárame sami.

Ako z toho von? Stači jasné, vedomé rozhodnutie: “Budem tvorivý, budem myslieť, budem používať moju myseľ aktívne!” Ak to nejde prirodzene ľahko, treba to robiť ako tapas, až kým sa to nestane samé.

Dúfame, že vám tieto otázky pomohli objasniť nejasnosti ohľadne myslenia a znižovania počtu myšlienok. Ak by ste mali ešte nejaké otázky, napíšte nám. 

Explodujte v osvietení! 

Nithyanandam!