Toto je čítanie z Akášických záznamov o narodení.
Neexistuje niečo také ako narodenie.
Keď sa každá jednotlivá kvapka vody v oceáne pohybuje svojou vlastnou prirodzenou inteligenciou
predstavuje si, že sa narodila a oddelila od celku.
Keď sa zbaví samotného koreňa tohto klamu, tomu sa hovorí osvietenie.
Narodenie sa nedeje tak ako to chápu ľudské bytosti, ako oddelenie od zdroja.
Zdroj neustále existuje ako súčasť tej časti, ktorá si myslí, že sa už oddelila od zdroja.

Zdroj sa plne zúčastňuje v tejto časti pri každej činnosti, pri každom čine, pri každom kroku,
pri každom počínaní, v každej chvíli, prostredníctvom svojej všade-prítomnej,
prenikajúcej prítomnosti.
Táto jeho účasť nikdy nedovolí oddelenie tejto časti od celku.
Takže táto časť je naďalej súčasťou celku.
Narodenie, ako ho chápete vy, vo vesmíre neexistuje.
Vaše pohyby, vaše túžby neustále vytvárajú vo vás rôzne stavy vedomia.
Kvôli týmto zmeneným stavom vedomia ako sú chtíč, hnev, chamtivosť,
strach, žiarlivosť, súperivosť, láska, pocit nedostatku, depresia;
kvôli týmto rôznym skúsenostiam a vyjadreniam,
táto časť začne pociťovať, že je oddelená od celku.
Vo chvíli, keď táto časť cíti, že je oddelená od celku, vyhlasuje, že sa narodila.
Takže narodenie sa v skutočnosti nedeje tak ako si myslíte.
Keď telo vyjde von z iného tela, nemôže sa to nazývať ako narodenie.
Až vtedy, keď individuálne vedomie pocíti svoju nezávislú existenciu, začína narodenie.
Narodenie je začiatkom utrpenia, keďže táto časť zabúda na zdroj svojej existencie,
na spojenie a účasť so zdrojom. Keďže vzťah k zdroju je touto časťou zabudnutý,
tak klamlivé utrpenie sa stáva životným štýlom od chvíle narodenia.
Za narodenie nemôže byť považované oddelenie tela, ktoré máte,
od ďalšieho tela, ktoré nazývate matkou, keďže
toto telo nespôsobuje okamžité utrpenie tejto individuálnej časti,
pretože táto individuálna časť netvrdí, necíti,
nezúčastňuje sa na chápaní, že je individuálnou časťou.
Takže pravda existuje taká aká je, aj keď je telo oddelené
od ďalšieho tela, ktoré nazývate matkou.
Vo chvíli, keď individuálne vedomie pocíti, že časť
sa už priamo nezúčastňuje na celku, táto chvíľa môže byť považovaná za narodenie.
Táto chvíľa označuje čas, kedy začína individuálne utrpenie
a môže sa predlžiť až dovtedy, pokiaľ tento jedinec, táto časť, bude cítiť,
že je nezávislou existenciou od celej existencie.
Keď táto časť zostane časťou, pokračuje vo vytváraní rôznych
stavov vedomia a rôznych vedomých stavov, ktoré vytvárajú
pre túto individálnu časť kaleidoskop skúseností tohto sveta.
Keď si individuálna časť uvedomí svoju chybu a spomenie si, že je súčasťou celku,
a uvoľní sa do celku; tomuto momentu sa hovorí osvietenie.
V tejto najhlbšej podobe pravdy, Ó, duše, ktoré sa cítite oklamané,
oddelené a oddialené od celku,
vráťte sa – spomeňte si v podobe dýchania, v podobe tepla,
v podobe vášho tela, v podobe myšlienok prenikajúcich vašim systémom
z priestoru, Ja celok, naďalej uchovávam, podporujem, cítim, som časťou a zúčastňujem sa
na existencii a v tejto časti existencie,
napriek tomu, že táto časť necíti, že Ja sa zúčastnujem vo vašej existencii.
Ja som zdroj, partner, časť a celok vašej samotnej existencie.
Ó drahé duše, ktoré cítite, že ste sa oddelili od celku, uvoľnite sa z vášho sebaklamu.
Vzdialenosť zostáva nulová od začiatku vašej cesty aj počas cesty
a až do konca cesty.
Počúvajte toto veľké posvätné tajomstvo,
vďaka ktorému si uvedomíte túto úžasnú pravdu.
Vaše narodenie sa nikdy nestalo ako sa domnievate v dátum vášho narodenia.
Narodenie je deň vašej fantázie, deň kedy ste pocítili, že ste oddelení od celku.
Takže uvoľnite sa od tejto fantázie – tento deň je dňom vášho osvietenia.
Či kvapka cíti, že sa vznáša, pláva, topí, rozpúšťa alebo mizne,
tá kvapka je vždy súčasťou celého oceánu.
Kedykoľvek, keď prijmete chamtivosť zažiť rôzne stavy vášho vlastného bytia,
kedykoľvek, keď sa obávate rôznych stavov vášho vlastného bytia,
vytvárate rôzne stavy vedomia, aby ste naplnili váš strach alebo chamtivosť.
To je to, čomu hovoríte bdelý stav, spánok a hlboký spánok.
Štvrtý stav a prekríženie všetkých týchto 4 stavov,
prekríženie všetkých týchto 4 stavov vytvára 16 stavov.
A nadovšetko ten najvyšší stav je
„Turiyatita“ – za hranicami všetkých týchto štyroch.
V tomto stave zažívate, že vždy ste, boli ste, a budete súčasťou celku.
A toto uvedomenie je povinné, je to základná nevyhnutnosť pre každú dušu,
ktorá začala cítiť kvôli sebaklamu, že je oddelená od celku.
Narodenie, tak ako si myslíte, sa nikdy nedeje.
Sú to iba odlišné stavy vedomia, ktoré vytvárajú efekt kaleidoskopu
a ukazujú vám vesmír a svet v inom priestore.
Pretože ten efekt kaleidoskopu, ktorý si vytvoríte, tak veľmi priťahuje vašu pozornosť
vytváraním strachu a chamtivosti,
že sa zabudnete pozrieť na prvú osobu a pochopiť, že ste zostali, zotrvávate a vždy budete zotrvávať
ako súčasť zdroja, ktorá sa nikdy, nemôže vzdialiť a nevzdiali od zdroja.
Zdroj existuje v zdroji, takže kde je tu otázka narodenia?

OTÁZKY A ODPOVEDE

Prvá otázka:
 Najdrahší Swamiji, prečo Stvoriteľ spôsobil, že sme zabudli na našu prarabdhu (karmu, ktorú si duša vyberie odžit pred svojím narodením) počas procesu narodenia? Nebol by život viac v súlade
s vesmírnou voľou, keby si každý pamätal svoju prarabdhu?
Ďakujem, Tvoj Mokshapriyan, Bangalore.

Stvoriteľ nedovolil ani vaše narodenie.
Vaše narodenie je vaše nezávislé rozhodnutie rebelovať proti Stvoriteľovi, proti zdroju.
Keďže vaše samotné rozhodnutie narodiť sa je proti vôli zdroja,
nie je to zdroj, ktorý spôsobil, že ste zabudli vašu prarabdhu.
Je to vaše individuálne rozhodnutie poprieť každú pravdu zo zdroja.
Vy ste sa jednoducho rozhodli poprieť celok úplne.
Časť sa rozhodla ísť proti celku a úplne odmietnuť celok.
Keďže je to vaše rozhodnutie vyhýbať sa všetkým pravdám celku,
rozhodli ste sa zabudnúť na vašu praarabdhu.
Vaša praarabdha nie je nič iné ako najrýchlejšia, najľahšia vedomá skúsenosť,
pomocou ktorej môžete plynúť a dosiahnuť celok a pamätať si,
že ste nikdy neboli oddelená časť od celku.
Takže nie je to Stvoriteľ, kto spôsobil, že ste zabudli na vašu praarabdhu.
Je to vaša silná, rebelujúca myseľ, ktorá sa rozhodla povedať „nie“ celému stvoreniu.
To spôsobilo, že ste zabudli na svoju prarabdhu.
Čím viac teraz prijmete existenciu takú aká je, čím viac príjimete,
rôzne kaleidoskopické skúsenosti rôznych stavov vedomia, ktoré sa vo vás stanú také aké sú,
tak si uvedomíte svoju praarabdhu.
Toto je proces, do ktorého chce Mahadeva iniciovať vás všetkých.
Poviem vám všetkým, sedením po dobu 21 dní bez pohnutia z miesta a
pozorovaním všetkých rôznych stavov vedomia, ktoré sa dejú vo vašom tele
a mysli a vnútornom priestore, dosiahnete priestor,
kde sa vaša praarabdha stane viditeľnou,
vnímateľnou, prežívanou priamo vami.

Druhá otázka:
Nithyanandam! Drahý Kalabhairava, prečo Boh stvoril tento svet?
Boh prestrojený za ľudskú bytosť, vytvoril utrpenie,
pokúša sa nájsť riešenie a dať osvietenie?
Všetko vyzerá z najvyššej perspektívy ako nezmyselná hra.
Boh vytvára, Boh sa inkarnuje, Boh sa stáva osvieteným.
O čom je táto hra? Prosím objasni nám to.
S pozdravom, Sreekanth Gopi.

Môj drahý syn! To čo si popísal samotné je odpoveďou.
Musíš pochopiť iba jednu vec – musíš odstrániť slovo „najvyššia perspektíva“.
Toto je jediná perspektíva.Boh sa inkarnuje, Boh sa stáva osvieteným, Boh hrá celú túto úlohu
a Boh sa hrá sám so sebou. Je to podobné ako dieťa hrajúce sa so svojím vlastným telom, Boh sa hrá so svojím vlastným telom. Nie je to najvyššia perspektíva, je to jediná perspektíva.Uvedom si to,
syn môj, dosiahneš skutočné uvedomenie si, o ktoré sa chcem podeliť s ľudstvom.

Tretia otázka:
Nithyanandam!  Posielame tieto otázky kedže odpovede na ne
budú mať hlboký význam pre program o starostlivosti v tehotenstve.
Boli by sme radi, keby Swamiji povedal čo sa stane, keď  tehotná žena vyhľadá požehnania
osvieteného majstra. Bola by to veľká pomoc pri prinášaní osvietených duší na zem.
Ďakujem, Ma Atmaniranjani (Dr. Sita Deepak), Ma Uma Sundar, Dr. Srilekha, Dr. Shanthi
 
Keď sa tehotnej ženy dotkne osvietená bytosť,
tak bio-pamäť tej osvietenej bytosti sa prenesie do tela dieťaťa v jej maternici. Pupočná šnúra je súčasťou tela, ktoré je vybudovaná z väčšieho percenta emócií
a menšieho percenta mäsa a krvi. Keďže je táto časť vybudovaná z väčšieho percenta tekutých emócií,
a menšieho percenta hmotného mäsa a krvi, tak energia prijatá do jej tela
požehnaním alebo dotykom osvietenej bytosti priamo vchádza a ukladá sa do bio-pamäte dieťaťa.
požehnaním alebo dotykom osvietenej bytosti priamo vchádza a ukladá sa do bio-pamäte dieťaťa. Keď je bio-pamäť dieťaťa zložená z najvyššej pravdy a
pamätania si skutočnej pravdy o jej večnej jednote, večnej jednote s existenciou,
tak pritiahne dušu, ktorá sa nikdy nebude cítiť oddelená od celku. Keďže sa nikdy nebude cítiť oddelená od celku, tak tá časť bude naďalej časťou celku, od začiatku sa nebude cítiť oddelená a vyrastie vyjadrovaním svojho úplného vedomia ako jeeevan mukta.

Štvrtá otázka:
Aký je rozdiel medzi dušou, ktorá odchádza z jedného tela do druhého tela
pomocou jogínskych schopností a narodením sa ako novo-narodené dieťa?
Ako si dieťa vyberá, že bude vyjadrovať svoje pocity prostredníctvom určitých činností
ako sú plač a smiech? Prečo by to nemal byť smiech pre smútok a plač pre šťastie?
Ďakujem,Sri Nithya Jnanaprabhananda
 
Schopnosť uvoľniť sa od odrazov vášho nervového systému vedome,
bez prelomenia vašej identifikácie s celkom je „parakaaya siddhi“; schopnosť presúvať sa z jedného tela do druhého. Schopnosť presúvať sa z jedného tela do druhého môže byť používaná
pokiaľ máte jedno telo, vstúpiť do ďalšieho tela a vrátiť sa do toho istého tela z ktorého ste odišli. Toto sa volá „parakaaya siddhi“, volá sa to „parakaaya pravesham“. Keď však opustíte toto telo raz a navždy a prijmete ďalšie nové telo a nikdy sa znova nevrátite do toho starého tela,
to je vedomé narodenie. Takže pochopte pravdu o schopnosti opustiť jedno telo a
vstúpiť do druhého tela.

Ďalšia pravda, ktorú musíte poznať je, že keď nemáte schopnosť presúvať sa z jedného tela
do ďalšieho tela uchovaním si vášho vedomia a identity, aj vtedy keď sa pokúsite
zbaviť jedného tela, tomu sa hovorí samovražda. Samovražda iba poškodí vašu identitu, rozbije ju
na mnoho kusov bez toho, aby ste sa stali jedným z celkom. Keďže toto seba-zničenie spôsobuje ťažké poškodenie v procese, pri ktorom sa máte stať jedným z celkom,
musíte znova a znova prijímať rôzne telá, v ktorých sa môže udiať vyliečenie, samo-liečenie,
ktoré je protiliekom pre seba-zničenie, ktoré ste urobili. Potom ako nastane samo-liečenie,
až potom sa začne vaša cesta k prežitiu jednoty celku z celkom. Takže zničenie vášho individuálneho tela bez schopnosti uchovať si individuálne vedomie nedotknuté sa považuje za hriech,
keďže oddiaľuje vašu cestu byť v jednote s celkom.

Piata otázka:
Drahý Swamiji, čo znamená vedomé narodenie?
Dosiahne každé vedome narodené dieťa osvietenie pri narodení?
Poklona.Janani, Singapore.
 
Každé vedomé narodenie je začiatkom osvietenia.Akonáhle sa udeje vedomé narodenie, osvietenie už nie je ťažká cesta. Je to iba voľba. Takže zvyčajne všetky bytosti s vedomým narodením vstupujú do osvietenia. Ak nie, môžu si zvoliť, že zostanú v tomto samotnom stave a budú mať naďalej niekoľko ďalších narodení z vlastnej vôle. Ale každá vedome narodená bytosť sa už považuje, byť na rýchlo-ceste k osvieteniu.

Šiesta otázka:
 Nithyanandam, prečo sa duša vedome narodí?
Ďakujem, Ma Nithya Ramya, Singapore
 
Prostredníctvom silnej skúsenosti vytriezvenia z vášho premietania strachu alebo chamtivosti,
keď je časť silno udretá, tak báda, hľadá zdroj, na ktorý by mohla uvoľniť tento silný šok alebo úder, ktorý dostala vytriezvením. Keď sa obráti smerom ku zdroju, aby uvoľnila svoj stres a
ťažkosti kvôli vytriezveniu,zrazu si spomenie na svoj zdroj.
A vo chvíli, keď si spomenie na svoj zdroj a dostane sa tvárou tvár k celku,
spomenie si na tajomstvo svojho narodenia, kedže narodenie, sa vôbec nedeje. Vo chvíli, keď si spomenie na tajomstvo svojho narodenia, či už zmení svoje telo alebo nie, zažije vedomé narodenie.

Siedma otázka:
 Nithyanandam, Swamiji a ďalší povedali, že duša nevstúpi do tela
pokiaľ sa pri narodení neudeje prvý nádych.
Ale mnohí hovoria, že ako novorodenci spoznali zvuk hlasu svojich rodičov alebo súrodencov
alebo spoznali hudbu, ktorú im hrali, keď boli v maternici.
Takisto keď dospelí robia terapeutické procesy ako prenatálna terapia,
často si pamätajú na udalosti, ktoré sa udiali zatiaľ čo boli stále v maternici –
určitú traumu alebo stres, ktoré zažívali ich rodičia,
alebo poznámku, že nenarodené dieťa bolo nechcené alebo bolo omylom, alebo radosť,
že boli v maternici. Keď je nenarodené dieťa iba tkanivo a nie bytosť, ako si môže pamätať tieto veci?
Ďakujem, Jayalakshmi Bernard, Washington DC.

Skúsenosti nenarodených detí, ktoré zažívajú v maternici, sú silnou súčasťou ich vlastnej bio-pamäte.
Keď sú v maternici matky, nie je to iba zväzok tkaniva.Zažívajú predĺžený život matky, ale nevyvinú si individuálnu identitu, ktorá môže byť vedľajším účinkom jeevaatma, individuálneho odrazu duše.Individuálny odraz duše samotnej vstupuje až keď dieťa vychádza z matkinho tela,
pretože dva individuálne odrazy duše nemôžu existovať v jednom tele,
až po oddelení sa začne diať individuálny odraz v jeho vlastnom tele.
A to dieťa si pamätá čokoľvek, čo bolo zaznamenané v jeho bio-pamäti počas obdobia,
keď jeho telo existovalo ako predĺženie života jeho matky.
Je to iba výmena života v jednom tele.

Namah Shivaya!

Žehnám vás všetkých, aby ste zažili tieto veľké pravdy a dosiahli večnú blaženosť – Nithyananda!