2. DEŇ LEELA ALANKAR PRE NITHYANANDA POORNIMA BRAHMOTSAVAM
LEELA KŔMENIA GANEŠU
Ganeša bol Avatárovou prvou deity, ktorú uctieval, keď mal tri roky. Ponúkal mu pudžu, vodu, arati a jedlo. Bol to pre neho Ganeša samotný!
Vo svojom detstve sa zúčastnil mnohých satsangov (rozpráv), a ako malý chlapec počul ten živý príbeh o Nambiyandar Nambim (šajvajtský školák). Nambiyandar Nambi, ktorý keď mal namiesto svojho otca prejaviť uctievanie Ganešovi, čo obvykle robil jeho otec, ponúkol uctievanie z čistej čistoty jeho Shraddhy – autentickosti a integrity, spôsobil, že deity fyzicky zjedla jedlo, ktoré na konci uctievania ponúkol!
Celý príbeh sa stal súčasťou vnútorného priestoru alebo bio-pamäte mladého Avatára. Prášil domov poháňaný tarkou jednoduchej logiky, že keď Ganeša jedol, tak by mal aj jeho Ganeša jesť.
Utekal domov a začal svojmu Ganešovi ponúkať jedlo, žiadajúc ho aby jedol. Ale Ganeša nejedol. Leela opisuje, ako sa posunul mladý Avatár posadnutý Shraddhou, z tarky ku kutarke (negatívna logika) do vitarky (pozitívna logika) a ostal skoro tri dni o hlade než jeho Ganeša skutočne zjedol ponúknuté jedlo!
Presunul sa od slovného kárania ku spúšťaniu Ganešu, do studne, kedy mu hrozil, skúšal mu ponúknuť jedlo z chrámu Arunachaleshwara temple a nakoniec pochopil, že v príbehu, ktorý počul, Nambiyandar Nambi trápil a obetoval sám seba aby priviedol svojho Ganešu k jedeniu, pričom on trápil Ganešu! S touto novou zmenou v myslení sa rozhodol, že nebude jesť, kým Ganéša nezje.
Zvyšok Leele jeho vlastnými slovami:
“Prešiel jeden deň a jedna noc. Nebol som ani len ospalý; sedel som. Mal som silnú vôľu. Potom prešiel aj druhý deň. Bol som veľmi silný. Obaja sme sedeli. Necítil som pochybnosť alebo túžbu alebo pokušenie že: “je to OK, najem sa.” Nie! Sedel som s autentickosťou’.
Možno na tretí deň som sa dotkol zóny, dôvera a vitarka – správne zdôvodňovanie – obe sa stali súčasťou mojej bio-pamäte, môjho vlastného systému. Vtedy sa udiala explózia! Úplne jasne som videl, že sa moja myseľ pozdvihla na úroveň bhäva samädhi – zóny, kde pevné nie je pevné, tekuté nie je tekuté. Ako keď sa stretnú ľad a voda a rozplynú sa … táto zóna nie je ani beztvará ani nemá fyzickú formu … Zrazu, tak môžem povedať, že som spadol do určitého stavu, určite nie nevedomého a videl som úplne jasne – Ganešu ako sedel predo mnou a jedol! Keď som otvoril oči a pozrel, nebolo tam žiadne jedlo. Keď Ganeša zje, čo mu ponúknete, dá vám prasäda (posvätný dar); silná dôvera a výnimočná extáza sú prasäda, dary, ktoré som dostal.
Prosím pochopte: keď som počul ten príbeh svätého a začal si myslieť, že “Keď on môže, tak prečo ja nie?”
Toto je tarka – správna logika. Keď som na to šiel s nesprávnou logikou, nesprávnou technikou, bola to kutarka – negatívna logika. A keď som mal ten správny klik, kvôli mojej dôvere, tak to bola vitarka a viedla ku samprajnata samädhi – samadhi zažité prostredníctvom milovanej formy.
To, čo som zažil bolo samprajnata samädhi (bytie za jedno s božskou formou) s Ganešom. On vyšiel von a začal jesť – toto sa nazýva samprajnata samädhi, jedna úroveň samädhi. Je to ako duchovná skúsenosť s formou deity, s formou existencie.
