Denník účastníčky deň 7

Čítala som slová ako autentickosť, integrita, obohacovanie či zodpovednosť. Vôbec som netušila aký je význam týchto slov. Pýtala som sa ľudí, ktorí s tým už mali skúsenosti. Ale stalé to nebolo ono.

Odkedy som prišla do ašrámu a nažívo počúvam a vnímam Swamijiho denné správy, úprimne vám poviem, teším sa na každé jeho vyslovené slovo. Každým jedným slovom ma obohacuje, dáva mi priestor na rozmýšľanie, zamyslenie sa a ponúka mi nový pohľad na život – ten lepší :-).

Je to asi tak, ako keď vám niekto popisuje aký nádherný je výhľad za pekného počasia z Lomničáku. Vypočujete si to, možno si to budete vedieť predstaviť, ale ozastné nadšenie a pochopenie zažijete až keď výjdete sami na ten Lomničak a pozriete sa okolo seba a poviete si waw 🙂 to je nádhera….to sa nedá ani slovami popísať. A o tom nie sú len ranné správy ale aj celý program “Vnútorné prebudenie”.

Hovorí sa, že siedmy deň býva prelomový. A ten včerajší naozaj bol! Niesol sa v znamené vedomého ukončovania koreňových vzorcov, ktoré sú u nás zakorenené a nedovoľujú nám prežiť život s plným vedomím radosti, optimizmu. Práve naopak, robia z nášho života hotové peklo.

V rámci praktických cvičení sme dostali úlohu popísať všetky bolesti a traumy, ktorými sme prešli a na ktoré sme si spomenuli v rámci meditácií. Poviem vám úprimne, zapísala som 12 A4 strán! Také množstvo traum, bolestí som v sebe poobjavila. Častokrat boli tak schované v mojom vnútri, že keby nebolo tohto cvičenia, nikdy by som si nebola na ne spomenula.

Poviem vám priklad: Nikdy som sa nevedela stotožniť s mojim krstným menom. Stale som si myslela, že mi nepatrí. Keď som sa mala predstaviť, tak som vyslovila svoje meno vždy tak rýchlo, že mnohí ho prepočuli. Ja som to chcela mať vždy čo najrýchlejšie za sebou, nech to vyslovené slovo už ide odo mňa preč. Nikdy som netušila prečo je to tak.

Včera som si spomenula na tento príbeh. Bola som asi druháčka, lebo už som vedela písať. Učiteľka nám kázala napísať naše vlatné mená. Ja som napísala Mišelka. Hlboko v mojom vnútri som bola presvedčená, že tak sa volám, že som to JA, lebo od malička ma tak každý volal. Učiteľka začala po mne kričať a naliehala veľmi strikne na mňa, aby som svoje meno napísala poriadne, že ja nie som Mišelka. Bola som úplne zmetená, netušila som čo odo mňa chce. Veď ja som Mišelka. Spomenula som si, ako jej tvár červenela a zlosť stúpala a stále dookola som si hovorila čo tá ženská odo mňa chce, veď ja som ja. Pripadala som si ako debil pred celou triedou, že neviem ani svoje vlastne meno. Čo vôbec chcem, keď neviem ani svoje vlastné meno! Ona mi vtedy zobrala identitu. JA som už nikdy nebola JA.

Vidíte, len takýto “nevinný” príbeh môže priniesť do vášho života nestabilitu, nedôveru v samu seba. A to všetko len preto, že niekto vyžadoval od malého dieťata niečo čo v danom čase nevedelo mentálne pochopiť.

Včera počas tohto procesu sa nám prebudil 1 hlbší článok DNA, tak silný bol ten proces. Samozrejme, tu to nekončí, ideme ďalej a ďalej a stále hlbšie a hlbšie, až do samotného jadra nášho vnútra.

O ďaľších zážitkoch sa s vami podelím opäť zajtra. Krásny deň,

Mišelka :))

Raz som sledovala dokument o Arnoštovi Lustigovi (český spisovateľ). Bol vážne chorý. Mal rakovinu. Keď sa ho redaktorka pýtala, čo ho drží pri živote, povedal, že každý deň má naplnený drobnými radosťami. Keď ide spať, teší sa že ráno vstane. Po prebudení sa teší na raňajky, kávičku, obednajšiu prechádzku v parku. Svoj každodenný život si rozdelil na malé radosti.

Úprimne, koľkí z nás už večer idú spať s úzkostlivým pocitom, že nasledujúci deň ich čaká niečo nepríjemné? Nie sme trošku hlúpi, že si takto vedome ubližujeme? Sami v sebe zabíjame radosť!

Swamiji učí, že všetko čo v živote robíme máme robiť s pocitom radosti. Ešte aj keď si umývame zuby máme sa z toho tešiť.

Program Vnútorné prebudenie ma prebudilo aj v tomto smere. Spíme tu v priemere 5 hodín ale aj napriek tomu sa teším na každý deň, na každú časť dňa. Príde aj únava, ale teším sa, že si dám fajný čajík s mliečkom a kardamonom a únava sa stratí :-).

Ráno sa mi vstať nechce. Veď komu by sa chcelo vstávať na “dovolenke” o 5:00h? 🙂 Ale hneď ako si sadnem na posteľ, tak si začnem spievať “Dobré ráno svetlo mojím očí, dobré ráno moja dcéruška…”. Neviem z ktorej pamäťovej karty som vytiahla tento “šláger”, ale podstatné je, že si už od rána spievam:-) Teším sa, že si vypláchnem oči a nos prostredníctvom jogínskych techník. Doma by som to NIKDY nerobila :-). Tu sa na to teším! Viete ako sa potom úžasne dýcha a hlavne ranný svieži a ochladzujúci vzduch (lebo inak cez deň je tu hotové horúce peklo).

Počas jógy sa usmievam a každý pohyb sa snažím robiť s radosťou. Swamiji učí, že čokoľvek robíme s radosťou, zapisuje sa nám to do našej fyzickej biopamäte. Podľa mojich vlastných skúsenosti vám chcem odporučiť, aby ste s radosťou robili čo najviac vecí, aj takých ktorých akože “nemusíte”. Ak budete robiť veci s radosťou, veľa radosti a pozitivity sa vám zapíše do biopamäte, toto je autentickosť, život v autentickosti. Ak budete robiť veci unudene a s odporom, hádajte aký bude váš život? Ak tipujete že nudný a plný negativity, tak ste uhádli. A čo je našim cieľom? Byť štastný či neštastný?

Po joge sa teším na rannú správu, počas ktorej sa teším už na raňajky. Chcem byť autentická a preto prehlasujem, že som “žráč”, ktorý si vyžíva vo vychnutnávaní si týchto to životných pôžitkov. Teším sa na učenie, ktoré je veľmi obohacujúce, na obed, na praktické cvičenie ale aj na meditáciu a hlavne na Darshan.

Čo vlastne Darshan je?Darshan je inciácia alebo zasvätenie, je to mystická práca Majstra, ktorá je 90% úspechom tohto programu. Všetko ostatné, tých 10% je tá naša obrovská snaha a meditácia. Áno, predstavte si, že bez Swamijiho dotyku náš podiel na skúsenosť života v osvietení je tak márny a malý. Iniciácia je ten najväčší dar a ten jeden a jediný dôvod prečo sme tu, prečo je tento program tak úspešný a prečo už tisícky ľudí, ktorí už prešli Swamijiho 21 intenzívnymi iniciácimi žijú teraz život v osvietení. Tak veľmi sa teším, že o 10 dní budem plne patriť medzi nich.

Navyše, tí z vás ktorí cítite spojenie so Swamijim, nejaké vnútorné prepojenie, nejaké vnútorné iskrenie, tak si predstavte, že každý deň budete mať svoju súkromnú minútu so Swamijim. Predstavte si, že nech máte čokoľvek na duši, tak vám odpovie, požehná nie len vás ale aj vašu rodinu, poprípade sa vám ujde váše súkromné objatie plné lásky. Swamijiho dotyk, dotyk tejto božskej bytosti je ten najblaženejší balzam na dušu. Keď sa mu pozriete do očí a vidíte tam nádhernú čistú lásku je to na nezaplatenie.

Skutočne tento program je oslava. Tancujeme v duši aj navonok, pred Swamijim, so Swamijim, kedy sa dá. Neustále tu hrá úžasná rytmická hudba, ktorá ešte viac roztancuje vašu už neskutočne blaženú dušu. Ľudia sú vysmiati, tancujú, spievajú…prejavujú všetky fyzické prejavy radosti a blaženosti. Jooooooooj, keby ste to len mohli zažiť. Je to tak oslobodzujúce, keď nie ste zviazaný žiadnými svojimi vnútornými predsudkami ani predsudkami okolia a slobne vyjadrujete lásku a radosť z prítomnosti božskej bytosti. Stávame sa tu deťmi a skutočne oslavujeme život, seba.

Chcem vám povedať, že blažený pociť s požehnania a možnosti byť v prítomnosti Swamijiho by som dopriala každému jednému človeku. Ten pocit treba zažiť. Tak ako vám nik dokonale nepopíše nadnášanie v Mŕtvom mori až kým to sami nezažijete, tak ani ja vám nedokážem pomocou slov popísať ten užasný blažený pocit, ktorý tu denne zažívame. To, že som tu je najúžastnejšia vec, akú som mohla dostať!

Vaša Miška