Denník účastníčky deň 8
Ôsmy deň programu bol venovaný téme SMRŤ!
Waw, také tajúplné :-). Koľkí z vás sa už teraz preľakli? Všetkýs vás chcem ubezpečiť, že keď pochopíte čo je smrť, nebudete sa jej báť a nebudete mať žiadne negatívne myšlienky a pocity.
Smrti sa bojíme, lebo je to pre nás niečo neznáme. Skúste sa zamyslieť. Zo všetkého čo nepoznáme máme určité obavy. Keď ich prekonáme, zistíme, že nič nie je také hrozné a strašné ako nám to naša myseľ prezentovala na základe určitých koreňových vzorcov. Bojíme sa mať deti, lebo nie sme si istí či zvládneme ich výchovu. Bojíme sa, že stratíme slobotu. Aspoň sa to tak hovorí. Ale v reále to tak vôbec nie je. Mnohí z nás aj vďaka deťom objavujú svoju vlastnú slobodu. Keď sa bojíte skúšky v škole a nakoniec ju zvládnete, ako sa cítite uvoľnene? Len si spomente na niektoré takéto aspekty vo vašom živote.
Nemyslite si, nebola a ani nie som iná ako vy. Aj ja mám strach a obavy z neistých vecí. Ale vďaka programu IA sa týchto obáv a strachu postupne zbavujem.
Jednou z nich bol aj strach zo smrti. Bála som sa už len vysloviť toto slovo. Čo sa bude po smrti diať? Smrť pre mňa znamenala samota, niečo tmavé, chladné, fóbia z uzavretého priestoru trhule…a čo keď sa zobudím a ako sa vyhrabem…., čo budú robiť moji blízki robiť bezo mňa, ako to zvládnu? Toto všetko a ešte omnoho viac znamena/la pre mňa smrť.
Ale tento pocit sa aj vďaka procesom v rámci programu IA vytráca. Podelím sa s vami o zážitok. Počas samotného procesu vedomej smrti nás Swamiji požiadal, aby sme si sadli do meditačnej pozície a nemysleli na nič iné, len sa uvoľnili. V tejto póze sa mi zrazu začalo pred očami točiť svetlo odo mňa smerom dopredu v oblasti brucha. To svetlo sa začínalo stále viac a viac točiť a zrazu som bola v tom svetle. Keď som z tohto svetla vyšla von, bola som na úžasnej lúke, plnej farebných kvetov, lietajúcich motýľov. Lúka bola na konci horského údolia, okolo ktorého boli vysokánske hory. Slnko svietilo, nádherná príroda, pokoj. Ako som kráčala lúkou zrazu som v strede videla veľké vyžarujúce svetlo a ľudí, ktorí sa držali za ruky a tancovali. Všetci ľudia boli v bielom. Zrazu som sa k ním pridala a začala som s nimi tancovať. Fyzicky v tomto živote som začala plakať od šťastia. Tak toto je to čo sa deje po smrti? Waw, tak to ja tak nádherné. Videla som všetkých mojich rodinných príslušníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Vyzerali tak ako odišli – buď starí alebo mladí. Jedinú vec čo mali spoločnú bez ohľadu na vzhľad, všetci sa pohybovali veľmi ladne, tancovali a vyžaroval z nich pokoj a radosť.
To bol tak mystický zážitok! Hneď ako sme sa “prebudili” z meditácie, na tvári sa mi objavil úsmev a prvá vec, ktorú som si povedala, že keď niekto zomrie, tak nebudem plakať neštastním, ale šťastím, lebo viem kam idú a ako sa tam cítia.
Program je velmi intenzívny a z toho pohľadu aj naročný, a tak sme boli dosť unavení. Po medítacií nás preto Swamiji vyzval, aby sme sa postavili a začali tancovať. Bola som v šoku. Všetci sme boli v bielom a tancovali sme tak ako pred pár minutami v tej mojej vizualizácií. Hovorila som si, čo to má všetko znamenať? Ako to robí? Bola som príjemne šokovaná a prekvapená. Bolo to ako potvrdenie toho čo som zažila v rámci meditácie.
A ešte jedna mystická vec. Počas meditácie vedomej smrti som mala pocit, že minimálne 3-4x okolo mňa prešiel niekto a dotkol sa ma spodkom sáry. Tento pocit som nemala iba ja, ale aj iní účastníci. Keď sme sa “prebudili” z meditácie, bolo nám potvrdené, že počas meditácie nikto, ale naozaj nikto pomedzi nás nechodil! 🙂
Všetko chceme mať v živote logicky vysvetlené a to len preto, že sme vo “vezení” našich vlastných myšlienok. Ale či tomu chcete veriť alebo nie, je oveľa viac veci, ktoré sú mimo našej logiky. Ak chcete objavovať všetky tieto aspekty života, osobnosť Swamijiho, jeho slová a celkový program Vnútorné probudenie” je ideálnym prostriedkom.