Z rannej správy Paramahamsa Nithyanandu, 20. január 2014

Dnes chcem znova rozvíjať Kalpataru. Prosím počúvajte!

Je veľký rozdiel medzi každou činnosťou, ktorú robíte s myšlienkou „nemožnosti“ a s myšlienkou „možnosti“. Rozumiete? Napríklad, cestujete z Haridwaru do Dillí. Idete pešo. Každý krok robíte s myšlienkou, že nikdy nedosiahnete Dillí, s myšlienkou: „Ktovie či je toto správna cesta? Ktovie, či nebudem mať nehodu a nezomriem?“ Čím viac krokov urobíte s týmito pochybnosťami, tým budete viac a viac unavení, chorí, zdeprimovaní! Keď budete kráčať tou istou cestou s myšlienkou „možnosti“, tým budete viac a viac nadšení. Keď uvidíte každú tabuľu s názvom mesta, budete sa cítiť: „Wow! Blížime sa k Dillí!“ a myšlienka na to, čo dosiahnete, čo si užijete, čo budete mať v Dillí vás bude inšpirovať a nadchýnať viac a viac! 

Prosím pochopte, nikdy nerozmýšľajte ako iracionálni racionalisti, ktorí vždy majú argument: „Či verím alebo neverím, aj tak musím urobiť rovnaký počet krokov, aby som dosiahol Dillí.“ Pochopte, počet krokov je možno ten istý, ale to úsilie nebude to isté! Keď budete kráčať s myšlienkou o „nemožnosti“, počet krokov bude možno ten istý, ale úsilie bude väčšie! Keď budete kráčať s myšlienkou „možnosti“, počet krokov možno bude ten istý, ale to úsilie bude prakticky nulové!

Viac a viac činností, viac a viac nadšenia, to je definícia „možnosti“. Viac a viac činností, viac a viac únavy a nudy, to je definícia „nemožnosti“.

Jeden z mojich žiakov sa ma opýtal: „Swamiji, každé ráno vstávaš, ideš na raňajky, urobíš svoju puju, …!“ Aj ja som niekedy prekvapený! Pozrite, potom ako som si uvedomil svoju inkarnáciu… Od veku troch rokov som začal robiť puju. Najprv som začal s Ganapati pujou pre túto deity (sochu) Ganéšu, ktorú som dostal. Potom pribudli ďalšie deities. Pamätám si, že od veku troch rokov som bez prerušenia robil puju až do veku 22 rokov. Potom som už nerobil žiadnu puju, už som bol len v samádhi. To je všetko! Znova, keď som prevzal zodpovednosť za Madurai Adheenam, od toho dňa až doteraz robím puju bez prerušenia ako tradíciu. Posadím sa a privolám svoju vlastnú prítomnosť a ponúkam obetu! Sedím s toľkou radosťou a cítim sa takmer ako keby som na seba kládol svoju vlastnú ruku! Je to taká radosť!

Takže, jeden žiak sa ma opýtal: „Čo to znamená Swamiji? Urobíš svoju puju a utekáš na satsang! Budeš to robiť celý svoj život? Navždy?“

Prosím pochopte, vo chvíli, keď sa to opýtal, vedel som, že myšlienka na nudu je vzorec, ktorý je v ňom. Okamžite som mu povedal: „Prvá vec, pochop, budem to robiť nielen celý môj život, ale aj potom, ako opustím toto telo! Budem to robiť navždy ako Akshardhama! Na veky vekov! Budem pre vás dostupný z môjho Akshardham! Uvidíte, že na celom svete, pri všetkých mojich samadhis (hrobkách) sa budú každé ráno zhromažďovať ľudia, budú robiť Pada puju (rituál vďaky a odovzdania sa k nohám majstra), sedieť so mnou na satsangu, v upanišáde! Keď som v tele, keď sa moje telo hýbe, keď moje hlasivky fungujú, je to satsang, Nithya satsang. Keď nebudú fungovať, bude to Nithya upanišád! To je všetko! Bude to moja činnosť, či som v tele, alebo bez tela!“

Chcem povedať každému z vás, že keď vám akákoľvek činnosť prináša únavu a nudu, tak už ste uverili v nemožnosť. Už je vo vás vyvinutá jemná nemožnosť. Poviem vám, krása v činnosti je jej možnosť. Všetci vieme, ako skrášliť svoje telo a pokožku. Musíme vedieť ako skrášliť aj naše činnosti. Keď máte v sebe možnosť a konáte, každá činnosť vám dá viac a viac radosti a nadšenia. Budete mladší a mladší! Vaša tvár sa stane pôvabnejšia, mladšia a krajšia!

Poviem vám, keď pôjdete z Haridwaru do Dillí s myšlienkou nemožnosti, s SDHD (seba-pochybnosťou, nenávisťou a odmietaním), tak neprekročíte ani len Roorkee (mesto v oblasti Haridwaru)! Predtým ako tam prídete, môžete spadnúť do nejakého kanála a zomrieť J Keď pôjdete po tej istej ceste s myšlienkou možnosti, bez SDHD, každý krok vám prinesie nadšenie, a kým dosiahnete Dillí, tak budete mať všetko nadšenie pre to, aby ste robili viac yatier (púti na sväté miesta), aby ste viac chodili!

Keď som začal svoju Parivrajaka (putovanie), nikdy som si nemyslel, že prejdem Indiu po celej jej dĺžke aj šírke, že strávim na svojej Parivrajaka Yatra toľko času. Niekoľko prvých dní som mal v sebe myšlienku možnosti. To je všetko. Koncept možnosti mi dal toľko odvahy, toľko radosti. Nikdy som si nepredstavoval, že strávim putovaním celých 9 rokov! Pochopte, pre človeka, ktorý je viac prebudený, sa jeden deň rovná trom dňom normálneho človeka.

Všetci absolventi Vnútorného prebudenia, pochopte, vy ste neprešli cez 21-dňový program. Prešli ste 63-dňovým programom za 21 dní! Pozrite, vstávate o tretej ráno. O štvrtej musíte byť na joge. O ktorej idete do postele? O deviatej, alebo o desiatej, alebo niekedy o jedenástej! Normálny človek pracuje v jeden bežný pracovný deň 6 až 7 hodín. Ale tu? Pozrite koľko je to hodín! A takisto koľko je tu emocionálnych „húsenkových dráh“, vzostupov a pádov, koľko čistenia! Takže za jeden deň prechádzate činnosťami ako za tri dni, chápete?

Prosím pochopte, prijmite túto jednu lekciu, intranalyzujte túto jednu pravdu: Môže to byť rovnaký počet krokov, rovnaká vzdialenosť, lenže námaha, výsledok, všetko bude iné, keď budete mať so sebou možnosť! Poviem vám, keď budete cestovať z Haridwaru do Dillí s myšlienkou možnosti, aj keď budete musieť prejsť rovnaký počet krokov, tak veľakrát zabudnete na to, že kráčate, alebo že ste sa tak veľmi namáhali!

Cestujte vo svojom živote s možnosťou vo svojom srdci. Uvidíte, že žiadny krok vás neunaví, ale pridá vám viac a viac nadšenia! Pochopte, keď budete kráčať s nemožnosťou, každý krok vám pridá strach, úzkosť, nie nadšenie. Keď budete kráčať s možnosťou, každý krok vám pridá nadšenie a keď dosiahnete cieľ, nebudete sa cítiť unavení z toho, že ste toho toľko urobili, pretože keď ste kráčali, necítili ste sa unavení. Pozrite, keď ste sa necítili unavení, keď ste kráčali, potom ako dosiahnete cieľ nebudete mať ani len spomienku na únavu. Lenže keď budete kráčať s myšlienkou nemožnosti, budete sa cítiť unavení a cieľ nedosiahnete. A keď ho dosiahnete, v čase keď ho dosiahnete, budete mať pocit: „Och, s toľkými ťažkosťami…“

Poviem vám, ja vôbec nemám pocit, že som sa musel snažiť, aby som urobil čokoľvek vo svojom živote. Preto ma naďalej nezaujíma celé to odmietanie, osočovanie, nezákonné útoky. Ja sa vôbec netrápim! V skutočnosti by títo ľudia, ktorí osočujú, rozširujú klamstvá a klebety, mali mať malú ukážku môjho vnútorného priestoru, môjho srdca! Mali by sa pozrieť do môjho vnútorného priestoru. Boli by naozaj veľmi, veľmi rozčúlení, pretože oni si myslia, že im dávam v mojom vnútornom priestore príliš veľa dôležitosti. Keby sa tam pozreli, keby zistili, že tam vôbec nie sú, boli by naozaj veľmi rozčúlení, pretože oni očakávajú, že by som sa ich mal obávať, že by som mal byť vystrašený, alebo že by som mal mať o nich aspoň malý záujem! Čo robiť?

Poviem vám jednu vec. Všetci tí ľudia, ktorí nás osočujú, ktorí nás nezákonne, nemorálne napádajú, klamú o nás a rozširujú klebety… Chcem vám všetkým povedať. Prosím pochopte, nebojujte s človekom, ktorý v sebe nemá pomstychtivosť! Pochopte, toto je tajomstvo života! Ja v sebe nemám žiadnu pomstychtivosť, žiadne násilie. Môj vnútorný priestor je plný sily. Ja nebojujem s človekom, ktorý v sebe nemá žiadnu pomstychtivosť! Keď to urobíte, tak spadnete, zrútite sa a trpko zlyháte! Pochopte, iba človek s pomstychtivosťou sa unaví, unudí, bude cítiť, že urobil príliš veľa. Človek bez pomstychtivosti nebude mať nikdy pocit, že robí príliš veľa. Ja ani nemám pocit, že robím príliš veľa, ani necítim voči nikomu postychtivosť, ani nemám žiadny hnev. Nič!

Pochopte jednu z veľmi dôležitých lekcií v živote: Nebojujte s človekom, ktorý nemá žiadnu pomstychtivosť. Prehráte! Vždy bojujte s človekom, ktorý má v sebe pomstychtivosť. Vždy vyhráte! Prosím pochopte, človek s pomstychtivosťou, aj keď to bude veľký človek a vy ste príliš malí, tak len vstúpte do priestoru nenásilia, udržiavajte si vnútorný priestor naplnenia a jednoducho vyhráte!

Poviem vám, nenásilný človek nemôže byť nikdy porazený. Je to zákon života! Nenásilný človek nemôže byť nikdy porazený. Moje víťazstvo, jasne pochopte, nielen moje víťazstvo, ale víťazstvo dharmy… Poviem vám, moje víťazstvo nad týmito živlami, ktoré osočujú, nad proti-duchovnými živlami, proti-spoločenskými živlami, proti-ľudskými živlami, proti-národnými živlami dokazuje túto jednu pravdu: Nenásilný človek nemôže byť nikdy porazený. Keď budete násilní, tak s nenásilným človekom vždy prehráte, pretože on je vždy taký silný. Poviem vám, nenásilný človek bude vo svojom vnútri taký silný, nebude tam mať žiadne rany, krásne zvládne situáciu a bude vedieť, čo robiť. Keď budete naplnení násilím, tak nebudete vedieť, čo máte robiť.

Preto v našej tradícii musí bojovník vždy pred vojnou robiť tapas (pokánie). Či to bol Ardžuna alebo Bhíma, najprv museli robiť tapas, aby sa stali nenásilní, silní. Až potom išli do akejkoľvek vojny.

Poviem vám, majte priestor možností a vždy vyhráte akúkoľvek vojnu. Nikto nemôže nad vami vyhrať v žiadnej vojne, pretože priestor možností vás bude nadchýnať viac a viac, inšpirovať viac a viac, bude vám prinášať radosť. Môžete vidieť v mojom živote: Ľudia si naozaj myslia: „Ako môže Swamiji neustále robiť 21-dňový program?“ Prvý rok (2008) sme urobili jeden program, druhý rok (2009) dva. Tretí rok (2010) jeden kvôli osočovaniu a napádaniu. Štvrtý rok (2011) sme urobili štyri, piaty rok (2012) šesť, šiesty rok (2013) osem a siedmy rok dvanásť! Teraz, v roku 2014, dvanásť! Bude sa to znásobovať! Do budúceho roka vytrénujem učiteľov (acharyas). Ja budem robiť program na jednom mieste a acharyovia na rôznych iných miestach.

Pochopte, majte priestor možností. Každodenná činnosť vás bude viesť len k viac a viac nadšeniu. Každé Vnútorné prebudenie ma jedine nadchýňa, neunavuje ma. Som nadšený tráviť viac času s ľuďmi, byť s ľuďmi. Každodenné Kalpataru ma nadchýňa, neunavuje ma. Poviem vám, mať vo svojom živote priestor možností vo svojom srdci, to je Kalpataru. Meditujte nad touto jednou pravdou: Mať priestor možností vo svojom srdci, to je Kalpataru.

Podstata dnešného satsangu je tento jeden riadok: Mať priestor možností vo svojom srdci je Kalpataru.

Posunieme sa k procesu Kalpataru. Sadnite si vzpriamene. Predtým, ako zatvoríte oči, napíšte jednu túžbu, ktorú chcete spôsobiť ako realitu, a všetky prekážky, všetky pochybnosti, ktoré máte ohľadne tejto túžby.

Sadnite si so zatvorenými očami. Vytvárajte priestor pre to, čo chcete. Prosím počúvajte. Napríklad, keď chcete zdravie, viďte, že sa už zdravie stalo vašou realitou. Keď chcete bohatstvo, viďte, že sa už bohatstvo stalo vašou realitou. Akékoľvek pochybnosti máte, všetky ich ukončite. Ukončite a zbavte sa všetkých myšlienok nemožnosti, ktoré máte. Seďte a udržiavajte si tento priestor čistej možnosti. Seďte vzpriamene, buďte v priestore možností.

Uvoľnite sa. Žehnám vás všetkých! Nech sa priestor, ktorý máte, stane realitou! Buďte plní blaženosti!