MOŽNO MU NECHUTILO JEDLO
Začal som uvažovať, že možno to jedlo nebolo správne; možno moja mama nevarila tak ako mala. Šiel som do chrámu Arunachaleshwara temple. V tom chráme ponúkajú denne jedlo deitis. Myslel som si, že deitis to jedlo denne zjedli, tak som šiel rovno za chrámovým kuchárom.
Spýtal som sa kuchára, “Dáte mi trocha jedla pre môjho Ganéšu?” Povedal, “Prečo len trocha jedla? Vezmi veľa!”
Dal mi ho veľa. Priniesol som ho domov a povedal, “Pozri! Priniesol som ti také isté jedlo aké jedávaš danne v chráme! Tak teraz už nemáš dôvod na výhovorky … poďme, jedz!”
Znova som ho vložil do toho vedra a začal celú drámu. Pri tom som opakoval všetky tie kruté slová, ktoré moja stará mama hovorila aby primela deti jesť! Všetky tie slová som recitoval ako shloka (pri čentovaní) a začal som ich opakovať!
Zhora som zakričal, “Počúvaš, čo ti hovorím?” Ale samozrejme, že nejedol. A nedokázal som ho spustiť, pretože som mal ku nemu veľmi milujúci vzťah. Tak čo sa dalo robiť? Znova som ho vybral von …!
~Avatár, Jeho Svätosť Paramahamsa Nithyananda
Foto: Ganeša so zlatým kavacham, chrám Arunachaleswarara Temple
