‘TELO JE MŔTVE, ALE JA STÁLE SOM. JA SOM TU.’

Počas môjho parivrajaka (spirituálneho putovania), som osobne toto zažil vo Varanasi na Manikarnika Ghat, kde denne spaľujú 300 tiel! Keď nepretržite sledujete toto dianie, tak stratíte rešpekt voči smrti. Teraz cítite príliš veľa rešpektu, máte o nej príliš veľa názorov. Nie je to nič! Dych, ktorý vošiel dovnútra nevyšiel von. To je celé!

Keď som videl, ako sú neprestajne spaľované telá, tak zmizol ten malý strach, ktorý tam na začiatku bol a pomaly sa to stávalo zaujímavým. Začal som sa približovať a im pomáhať. Začal som si myslieť, ‘Nakoniec aj toto telo sa stane takým ako tieto. Áno. Koniec! Och, Bože. Áno, aj toto telo bude spálené rovnakým spôsobom. Nech sa to udeje.’ Toto uvedomenie otvorilo hlboký strach zo smrti, ktorý sa rozšíril skrz celé telo.

Keď strach narazil na moje uvedomenie, stal sa zážitkom smrti. Nepretržite som mu čelil a veľmi jasne som ten strach videl. Pochopte, že vždy keď je váš strach potláčaný, zostáva vo vás ako potlačený strach. Keď sa prejaví a vy mu vedome nečelíte, zasiahne vás, otrasie a prelomí celý váš nervový systém – zažijete nervový kolaps. Ak mu čelíte vedome, stane sa zážitkom smrti. Veľmi jasne som videl, ako je telo mŕtve. Nehýbal som sa.

Dva a pol dňa – bez jedla, bez vody, bez myšlienky, bez otázok. So zavretými očami som videl, že telo bolo mŕtve a bez pohybu. Zrazu sa udialo hlboké uvedomenie a zažil som jasnosť – ‘Telo je mŕtve, ale ja stále som. Ja som tu.’ Pomaly som otvoril oči a bol som schopný pohnúť s telom. Prvá vec, ktorú som cítil, bola taká hlboká extáza, radosť, vďačnosť – blaženosť! Vedel som, že už nebudem tak nažive ako som myslel, pretože ma strach zo smrti opustil raz a navždy. Môžem povedať, že toto je jeden z veľmi silných zážitkov, ktorý ma transformoval na ceste k môjmu osvieteniu, smerom ku najvyššej spirituálnej pravde.

~Avatár, Jeho Božská Svätosť Paramahamsa Nithyananda